Zobrazí sa: 2021. júl 02. | Zdroj: Martin Balázs | Správy od vody

Nadišiel môj dlhoočakávaný moment, kedy som sa vybral na našu miestnu vodu a pokúsiť sa zdolať nejakého miestneho mohykána.

Na jazero som prišiel o deň skôr, kde ma už čakal kamarát, ktorý nám obsadil nejaké dobré miesto, keď že v tomto čase býva na vodu väčší tlak ako zvyčajne. Podarilo sa mu obsadiť miesto, kde je najhlbšia voda, a to miestami aj 14m, nakoľko bol plný stav hladiny. Kým som si vybaľoval veci z auta, dohadovali sme sa, kde budeme chytať. Parťák si vybral miesto na pravej strane pod stromami, ktoré vyzeralo dosť dobre a tak som sa rozhodol chytať ryby z hlbokej vody. Pozorovali sme, kde sa ryby vyhadzujú a väčšina rýb bola na hladine.

Kým sa zotmelo, nachystal som si kŕmenie, ktoré pozostávalo z kukurice, repky, tigrieho orechu, peliet, napolených a celých boilies The One Red a The Big One a nakoniec som to prelial celé The One mixer Red a posypal The One Groundbaits Red. Tejto kombinácií som veril a dúfal som, že sa mi podarí zdolať nejakú peknú rybu. Za svetla som ešte rýchlo na jedno lovné miesto naspomboval asi 4-5 rakiet, druhé miesto som zatiaľ nezakrmoval.

Odbytím polnoci som nahodil 1 udicu na miesto, kde som kŕmil a pod háčik som dal sólo guličku Big One a druhú udicu som išiel zaniesť po hrádzi do troška plytkej vody (cca 5m), kde som dal jednu guličku Big One s pop-upkou a ešte som to obalil v paste, k tomu som prihodil pár guličiek Big One.

Prvý záber prišiel asi o hodinku na udicu, ktorú som bol zaniesť po hrádzi a bol z toho hneď pekný šupináč s váhou cca 10-11 kg . Kapríka som odfotil a pustil späť a udicu išiel umiestniť na to isté miesto. Asi za ďalšiu hodinku prišiel odtiaľ ďalší záber, no kapríka sa mi nepodarilo zdolať. Následne bol až do rána kľud. 

Ráno som refreshol montáže a nahodil som to na tie isté miesta. Troška som zase prikŕmil a neostávalo mi nič iné, len čakať.
Dosť sa v ten deň oteplilo a tak sa ryba držala viac menej hore. Kamarát skúsil zig-rig, na ktorý sa mu podaril jeden lisec. Na moju udicu prišiel jeden šupináč, ale potom už nič.
 

Ako sa stmievalo, tak som zvolil The One Red 2x22mm ale už som k tomu pridával PVA, v ktorých som mal mikro pelety Black halibut a Red halibut, na druhú udicu som dal znova Big One s popkou.

S príchodom noci sa ozval konečne záber na moju udicu a bol to menší kaprík, ktorý zhltol opäť Big One s pop-upkou v paste . Hneď som ho vypol vo vode a pustil. Do rána som mal asi každú hodinku záber, čo bolo pre mňa veľmi dobré, takže som toho veľa nenaspal. Osem kapríkov s váhou od 7-10 kg mi robilo radosť, no stále som dúfal, že príde nejaký väčší "mohykán". Dokonca sa mi v tú noc podarilo prvé double, čo som vôbec nečakal, a tak sme kapríky zdokumentovali a pustili späť.

Skoro ráno som si privstal, aby som videl, či sa kapríky stále držia hore. Kapríky boli opäť na hladine, takže som tomu nedával ani v ten deň veľké šance a išiel som vyskúšať niečo, o čom som vždy len počul a to, že "stiahnuť rybu ku dnu".
Nachystal som si udice, na jednu som dal znova Big One, na druhú som spravil Ronnie-rig a dal som pop-upku zo sladkou príchuťou. Obidve udice som nahodil do tej najhlbšej vody, zobral spomb a snažil sa rybu prinútiť, aby sa išla kŕmiť dole.
Asi po 5 nakŕmených raketách prišiel prvý záber, brutálna jazda , zdvihnem udicu a keďže sa kapor nešiel zastaviť, tak som hneď vedel, že to bude jeden z tých väčších. A tak tomu aj bolo. Vypasený dlhý veterán s vahou 17+ odštartoval to, čo sa mi nesnívalo ani v tom najlepšom sne. Rybu sa mi podarilo stiahnuť na dno a začala sa kŕmiť. 

Celý deň mi chodili zábery ako na bežiacom páse, raz na jednu udicu, raz na druhú, alebo dokonca na obidve naraz . Za celý deň sa mi podarilo uloviť asi 30-35 kaprov, čo bolo neskutočné a bolo vidno, že moje nachystané kŕmenie im chutí, keďže kamarát sa musel starať aj o moje udice. Jeho boli na počudovanie ticho, dokonca ani rybár oproti nemal záber. K večeru prišla ďalšia senzácia, ďalší double! Jeden kaprík s váhou 16+ a druhý s váhou 12+ bola úplná pecka.. 

Do polnoci som mal ešte asi 4 zábery od kapríkov zo sekcie 10+, potom som už úplne unavený vytiahol udice a chcel som si troška pospať po noci a celom dni.

Posledné ráno som si znova privstal, rýchlo som nachystal udice a šup s nimi do vody. Záber prišiel behom 5 minút a bol to môj prvý lysec tejto sezóny, síce menší, ale na to, že bol prvý, zaslúžil si byť zvečnený.

Doobeda to troška utíchlo a ostal som tam potom už len sám. Vtedy začala ďalšia séria záberov. Vždy, keď som zdolával rybu som sa modlil, aby nezačala jazdiť druhá, keďže som tam ostal sám. Nebola by to veľká sranda. V to poobedie sa mi podarilo zdolať bojovného šupináča, ktorého som dostal do podberáku asi až po 20 minútach zdolávačky pri brehu.

Nakoniec prišla čerešnička na torte a to v podobe krásneho polo macka, ktorému sa zastavila váha na čísle 15+. Takéhoto pološupináča som videl na tomto jazere po prvý krát, no mal som z neho nesmiernu radosť.

A niečo na záver?

Toto boli moje 3 dni a 3 noci strávené na miestnom jazere, ktoré boli plné záberov, kde sa mi podarilo do podložky dostať cca 55-60 kaprov. Kopec srandy s dobrým parťákom, ktorému by som chcel poďakovať za veľkú pomoc. Moja taktika vyšla na výbornú, aj napriek tomu, že som jej spočiatku veľkú nádej nedával. Verím, že aj vy ste si užili tie prvé dni na svojom obľúbenom jazere, alebo priehrade a podarilo sa vám zdolať miestneho mohykána ako mne.

Za Energofish team Martin Balázs